Pokračovanie...
Zvíťazila povinnosť a zároveň som v ten večer zabil hneď tri muchy. Mucha č.1: Grant na spomínané dvojCD písal Dura vo svojom čilistovskom domčeku za môjho prizerania sa a za asistencie Zorky, Juditky, havka a troch mačiek. Podarilo sa a v pondelok,16.5., kedy je posledný možný termín, si to obehám v BA ja. Mucha č.2: Dura odišiel zvučiť do Šup-šupu a keďže sme mali dve hodiny čas, išli sme s fotografkou Zorkou pozrieť vychýrený športový areál v Čilistove, kde sme predtým nikdy neboli. Boli sme nesmierne prekvapení, čo sme videli. V rozsiahlom areáli je parádny hotel, reštiky, bazény rôznych metráží, wellness, fitness a všetky iné ness, snáď okrem škótskej Lochness, luxusné stajne pre množstvo koní s dostihovou dráhou a parkúrom s umelým osvetlením, ľahkoatletický Areál X-bionic Sphere s tribúnou a tartanovou dráhou, opäť s umelým osvetlením, kde bude 4.júna 2016 atletický míting, no a pompézna je vraj najväčšia konská socha na svete, teda 20 ton vážiaceho koňa, vyrobeného z x-tisíc nerezových platní. Je to asi oneskorený príbuzný známeho dreveného koňa z Tróje. Všetko sme nestihli vidieť, ale som si istý, že je tam toho viac. Neskôr som pátral, komu tento div patrí. Keďže náš štát nie je schopný postaviť pár kilometrov diaľnic do Košíc, po ktorej sa vozíme už od roku 2010, tak štátne to asi nie je. Naši poprední ctihodní slovenskí zlodeji, teda po novom oligarchovia, majú vo zvyku ukradnuté peniaze voziť cez schránkové firmy do daňových rajov typu Belize, Bahamy a kade-tade. Kto sa rozhodol vraziť nehorázne prachy do Čilistova som sa nedozvedel, ale za pozretie a výlet to stojí. Mucha č.3: Po šoku z areálu sme išli do Mekky šamorínskeho blues, teda do Šup-šupu. Úderom 21.hodiny nastúpil na pódium spevák a gitarista Dura Turtev, podporený ďalším gitaristom Pištom Lengyelom a harmonikárom Bobošom Procházkom. V hodinovom bloku im helfol ešte hráč na drumbľu Erik Turtev a ďalší miestny harmonikár Thomas Harpo. Po prestávke nastúpili budapeštianski hostia – speváčka Zsuzsa Garda a gitarista Zsolt Benko. V hodinovom bloku dominovali na pódiu obaja, mal som dokonca pocit, akoby tam bola celá kapela a tešili sa priazni a zaslúženému potlesku publika. Tretiu časť koncertu, teda jam-session, sme už nestíhali, pred nami bola cesta hustou tmou do Bratislavy. Som si istý, že aj záver koncertu bol úspešný, tak ako jeho prvé dva diely. Servácova trojmuchovka napriek piatku trinásteho bola zdarne zavŕšená. Atmosféru podujatia možno pozrieť na fotodokumente Zorky Liškovej.
Za pozornosť ďakuje Palo Sojka, tajomník SBS.
